Po dlhej dobe to chcelo zas dáky malý príspevok a tak píšem čo ma napadá a čo sa mi deje. O tom, že život nás občas prekvapí, občas zarmúti, občas rozosmeje bolo povedané napísané mnoho a veľa a niekedy zbytočne heh. Ale prečo chceme opisovať život ešte raz, a píšeme príbehy, rozprávania, rozprávky.Ani neviem prečo sa nad tým vlastne zamýšľam, len tak ma to napadlo. Klasik (už citovaný na tejto stránke) je posadnutý príbehmi z kníh napríklad. Ja som zas posadnutá príbehom svojím (nuž čo niekto je sebecký a narcis) a iné prípady sú zas posadnuté príbehmi druhých. Je zaujímavé ako niektorých poznáme koniec a iných zas nie. A vidíme v tom kto aký je? Keď sa tak zamyslím nad mojou narcistickou obsesiou tak neviem prečo ma tak fascinuje budúcnosť. Som nedočkavá. Chcem mať všetko hneď. Chcem vedieť aké je to zomrieť, čo je za tým a predstava, že to neviem mi nedovolí zdravo spať. Potom Klasik... je posadnutý knihami lebo svoj život považuje za zle zrežírovaný? Neviem to sa ho musíte spýtať vy. Skúsme sa tak spoločne zamyslieť nad príbehmi... a zistiť čo nás fascinuje na opisoch života. S pozdravom Vaša Stratená v dave.